Absurdné

Práca pozostáva z prezentovania vybraných diel a diskusie o nich, aby sme ich porovnali, identifikovali, čo ich spája, a poukázali na mechanizmy absurdity. Porovnávací prístup, keď sa aplikuje na produkcie z rôznych oblastí, si zaslúži malú pomoc, no otvára zaujímavé perspektívy pre oblasť dejín umenia.

Cieľom výberu je prepojiť produkcie, ktoré pokrývajú veľmi široké pole, od klasických diel až po najnovšie, od populárnej kultúry až po takzvanú „učenú“ kultúru. Boli zoskupené takým spôsobom, aby bolo možné identifikovať niekoľko „študijných ciest“, ktoré možno riešiť ad hoc alebo spojiť do dlhodobého kurzu. Každá zo skladieb je sprevádzaná „workshopom“, časom tvorivej manipulácie, kde deti môžu využiť diskutované koncepty.

Štúdium diel by malo byť ako vždy kontextualizované (autor, obdobie, pohyb, technika atď.). Okrem toho, pokiaľ ide o skúmanie účinkov absurdna, je dôležité spochybňovať otázky pohlavia a konvencií s deťmi. Napríklad v skutočnosti je absurdné pozorovať rozprávanie zvieratka, no v kontexte žánru „detské rozprávky“ ide o uznávanú konvenciu, ktorá už vo všeobecnosti nepôsobí absurdne.

1- PARADOX Stretnutie dvoch protichodných alebo nesúvisiacich myšlienok v zhustenej formulácii, kde je zacielený predovšetkým humor prekvapenia.

• Literatúra: úryvky z Alphonse Allais, Pensées, texts et anecdotes (Le recherche midi, 2000) alebo z Erica Satieho, Úvahy tvrdohlavého človeka, nasledované Spomienkami amnesiaka (Voix d’encre, 2013).
• Socha: Salvador Dalí, Afrodiziakálny telefón (1938).
• Grafika: Jacques Carelman, Katalóg nevystopovateľných predmetov (1969).

Workshop: kreslená variácia surrealistického cvičenia „nádhernej mŕtvoly“ (vo dvojiciach, každý pracuje na polovici listu, prvý pretiahne určité čiary kresby za značku oddelenia a prehne list, aby skryl svoju kresbu, druhý musí začať odznova od vyčnievajúcich čiar).

2- NÁDHERNÉ Absurdné prvky nasledujú jeden za druhým, aby vytvorili svet bez referentov, ktorý sa snaží zachovať prvotný zázrak vecí.

• Literatúra (poetický príbeh): Henri Michaux, Ailleurs, „Voyage en grande Garabagne“ (1948).
• Maľba: Salvador Dalí, Pretrvávanie pamäti (1931), René Magritte, Krajina zázrakov (1964).
• Kino: Victor Fleming, Čarodejník z krajiny Oz (1939) alebo Jean Cocteau, Kráska a zviera (1946).

Workshop: Opíšte na niekoľkých nákresoch cestu, ktorú si predstavujete podľa nasledujúceho scenára: „Pri raňajkách vás vaša miska cereálií nasaje a premietnete sa do neuveriteľného sveta. Opíšte, čo tam objavíte, a svoj návrat.“

3- INVERZIA, SVET VRACENÝ DOHOL Tu sa rozvíja absurdita a veľmi silne odkazuje na sociálny rámec so satirickým cieľom.

• Grafika: Anonym, Obrátený svet (rytina z 18. storočia) – zbierka Mucem, viditeľná na webovej stránke Príbeh v obrázkoch.
• Literatúra (román): Lewis Caroll, Alica v krajine zázrakov, kapitola VII – „Čaj medzi bláznami“ (1865).
• Grafika: výber kresieb Garyho Larsona, Gary Larson, zväzky I až V (Dupuis, 1997-2002

Workshop: Napíšte krátky príbeh opisujúci deň v škole „v opačnom smere“.

4- NEZMYSEL Keď absurdita podkopáva logiku bez zložitého postranného úmyslu.

• Kino: A. Astier, A. Kappauf, J.-Y. Robin, Kaamelott, epizódy na výber z 1. alebo 2. sezóny (2005)
• Výtvarné umenie: Roman Signer, video performance Action kurhaus (1992), Kayak (2000), Punkt, (2006), Old Shatterband (2007), Zwei schirme (2009) – viditeľné online v reportáži z programu Arte Tracks (jan. 2015)
• Literatúra (poézia, performance): Christophe Tarkos, „Je inflate“ a „Tambour et tombola“ (1998), v L’année (P.O.L. 2014), dostupné aj online.

Workshop: Strihané príslovia. Zo súboru prísloví (alebo básní alebo veľmi krátkych bájok), ktoré sme vytlačili na veľké hárky papiera, nastriháme na fragmenty zodpovedajúce gramatickým entitám, potom tieto fragmenty pomiešame a voľne poskladáme, aby sme získali absurdné zistenia.

5. BURLESQUE Absurdná mechanika sa tu zameriava na nesúlad (triviálny/vyvýšený, jednoduchý/zložitý) a preháňanie, skreslenie. - Literatúra (román): Rabelais, Gargantua (1534).

• Kino: Laurel & Hardy, The Battle of the Century (1927), Buster Keaton, Chladnička (1922), The Dismountable House (1920).
• Výtvarné umenie: Saverio Lucariello, séria Vanitas (od roku 1995).

Workshop: Používanie softvéru na úpravu obrázkov na zamaskovanie/skreslenie slávneho obrazu.

Dokumenty a referencie

• Článok s prehľadom teórií o smiechu: Robert Aird, Teórie o smiechu a humore (august 2015), viditeľný na jeho stránky.
• O smiechu na úsvite 20. storočia: D. Grojnowski a B. Sarrazin, Fumisteries. Zrod moderného humoru 1870-1914 (Omnibus, 2011).
• Na zamyslenie sa nad pojmom humor v literatúre (hovorí sa však o množstve zaujímavých pojmov, ktoré môžu mať aj všeobecnejší rozsah): Konferencia pod vedením B. Gendrela a P. Morana „Humour, pokus o definíciu“, École normale supérieure (2005-2006) – v plnom znení online na fabula.org.
• Referenčný list o kinematografii: Marie-Françoise Leudet, Burlesque and absurd – definície (január 2013), dostupný v PDF na webovej stránke lettervolees.fr.
• O humore v modernom a súčasnom umení: Jean-Yves Jouannais, Idiocy: umenie, život, politika – metóda, (časopis Beaux arts, 2003).
• O prepojeniach medzi burlesknou kinematografiou a modernou literatúrou: Henri Garric, „Molloyove vrecká: pre burleskné čítanie literatúry“, Fabula-LhT, č. 2, „Čo robí kino s literatúrou (a naopak)“, december 2006, online na Fabula.org.