Luminaris

Luminaris rozpráva pomerne jednoduchý príbeh, v ktorom sa hrdina snaží uniknúť strnulým rámcom svojho prostredia. Jeho nádeje zrazu zlyhajú, no vidí, ako sa prekážky rúcajú a vďaka ženskej postave, s ktorou sa stretol bez toho, aby mu venoval akúkoľvek pozornosť, si splní svoj sen. Záverečný bozk potvrdzuje model romantiky, ibaže (ale to snáď nie je triviálne), že sa tu obrátia mužské/ženské role. Zaujímavosťou filmu je úžasné prostredie, v ktorom je tento tenký diagram umiestnený. Luminaris opisuje svet, kde je život regulovaný slnečným svetlom a kde je tento rytmus spojený s konformizmom a štandardizáciou, prostredníctvom vizuálnych odkazov na éru víťazného taylorizmu. Táto paradoxná voľba (prirodzené svetlo sa zvyčajne cení) je istým spôsobom umocnená myšlienkou tak magickej, ako aj prirodzenej techniky, ktorá umožňuje tvarovať predmety žuvaním suroviny a privádzať ich k životu. Hrdinovým snom je v tomto prostredí zväčšený technický objekt, dotiahnutý do dokonalosti do takej miery, že presahuje všetky mysliteľné štandardy. Je to potom bez logiky a môže otvárať nečakané súvislosti podľa surrealistickej estetiky, ktorá film ticho preniká. Žiarovka je vzducholoď letiaca smerom k slobode. Film nám teda akoby hovorí, že nezáleží na metódach – výpočet a vedecká inovácia alebo kutilstvo a náhoda – ráta sa len predstavivosť a sny. Luminaris túto myšlienku nielen prezentuje, ale v skutočnosti ju aj uvádza do praxe pomocou kinematografických a animačných techník s presnosťou, vynaliezavosťou a posmechom. Je celkom prirodzené, že vzdáva hold priekopníkom siedmeho umenia.