Head

Na prvých obrázkoch Head nastavuje scénu a predstavuje svoju postavu (akýsi polovičný detský robot, s dinosaurím chvostom) pomerne klasickým spôsobom, v atmosfére, ktorá matne pripomína svet prvej mangy. Rýchlo si však uvedomíme, že s akciou niečo nie je v poriadku. Toto, sústredené na robota, hromadí bez vysvetlenia spektákl transformačných procesov (požívanie, vyprázdňovanie, vyfukovanie, destilácia atď.), ktoré sa opakujú alebo na seba reagujú v ozvenách, zdôrazňujúc myšlienku kruhovitosti, až kým posledné obrázky nezacyklia tie na začiatku. Ide teda o akúsi choreografiu, opakujúcu sa až takmer hypnotickú, ktorej symbolom by mohol byť tradičný znak amerických holičov (exportovaný do Japonska, kde sa s ním často stretávame), ako je to len zbežne zobrazené vo filme: špirálový valec. Ak táto choreografia nie je hneď vnímateľná, je to preto, že Head je plný drobných detailov, ktoré upútajú pozornosť a svedčia o záľube autorov vytvárať hybridný kreslený vesmír, presiaknutý invenčnosťou začiatkov komiksu. Skoro by sme mohli povedať, že Head je kríženec medzi abstraktnými komiksovými výletmi Georga Herrimana a mangami Osamu Tezuku – Krazy Kat sa stretáva s malým robotom Astrom. K týmto odkazom v Head je pridaný mix medzi ručnou kresbou (vyhlásenou v titulkoch) a digitálnou animáciou. Mäkké predmety a ostré tvary, organické a mechanické, farebné alebo čiernobiele, rozdeľujú, pretínajú a vytvárajú fantazijný a hravý vesmír. Head je skutočne grafická hra, ale nie uzavretá hra: jedna z tých, ktoré komunikujú možnosť obnoveného vynálezu kresby.